Pozrime sa na veci inak. Pozrime sa na život zvnútra. Na potreby a nutkania. Na to, čo nám spríjemňuje deň. Ale aj na to, čo nám ho dostatočným spôsobom skazí. Odvolám sa na slová veľkého človeka, „Reklama je navoňaná zdochlina“. Oliviero Toscani mal pravdu. Mal pravdu? Neberme reklamu ako otravné opakovanie fráz. Fráz nastavených tak, aby im porozumel aj „idiot“. A vecí zobrazených tak, ako ich bežný človek v živote neuvidí. Berme reklamu ako niečo, čo nám pomôže zorientovať sa v chaose a spleti klamstiev. Alebo? Nazveme to vôbec reklamou? Skúsme hovoriť o umení. O kráse a nápadoch. O hĺbke a zmysluplnosti. O tvorbe a nie výrobe. Každý ťah ceruzkou, či už perom na tablete by mal vyjadriť pocit autora. Pocit vychádzajúci z komunikácie s okolím. Komunikácie s Vami. Tvoriť znamená cítiť. Cítiť a rozmýšľať. Tak skúste porozmýšľať či je toho krásneho okolo Vás dostatok.